Pozor, ploštica ? 
Pozor, ploštica ?
Autor: Ďurišková, Drozdíková, Kaliská
Streda, 09. máj 2007
Majú politici v kanceláriách odpočúvacie ploštice? Predseda SNS Ján Slota si jednu počas Mečiarovej vlády v straníckom sídle našiel. Dnes tvrdí, že novému koaličnému lídrovi Ficovi verí a od volieb si priestory kontrolovať nedával. Inak už postupujú ostatní politici.
Z čoho majú obavy ? Delia si moc, kontrolujú tajné služby, no pritom sa vzájomne podozrievajú z podrazov. V obave, či ich niekto neodpočúva, si zhruba polovica Ficových ministrov nechala preveriť kancelárie. Ministerka práce Viera Tomanová zašla ešte ďalej. Ako Žurnál zistil, nedávno si dala upraviť miestnosti, aby mohla bezpečnejšie komunikovať so svojimi podriadenými.
Táto vláda nie je jediná, čo takto postupuje. Priestory si kontrolovali aj Dzurindovi ministri, Vladimír Mečiar dokonca po prevzatí moci v roku 1994 nariadil všetkým členom kabinetu preveriť úrady. Opatrné sú aj stranícke centrály.
Paranoja alebo oprávnený strach ?
V normálne fungujúcom štáte by mali byť politici podľa bezpečnostného analytika Iva Samsona odpočúvaní, ak sú podozriví z korupcie alebo inej nezákonnej činnosti. Je to tak aj u nás alebo sa politici vzájomne tajne sledujú, aby sa v prípade potreby mohli vydierať? Zdá sa, že oboje. Isté je, že sa pred odpočúvaním všemožne chránia. Prečo, asi vedia najlepšie sami.
Supertajné sociálne veci
Ministerke Tomanovej zrejme nestačilo, že Úrad na ochranu ústavných činiteľov jej pri prehliadke nenašiel v kancelárii žiadne odpočúvacie zariadenia. Aby zabránila ďalšiemu prípadnému úniku informácií, nechala ešte osobitne upraviť priestory nielen u seba, ale aj v kanceláriách štátnych tajomníkov a vedúceho úradu.
,,Bola uskutočnená rekonštrukcia a adaptácia priestorov pracovísk hlavných predstavených rezortu s cieľom vykonania technických obranných opatrení na zamedzenie úniku klasifikovaných informácií,“ odkázala hovorkyňa Alexandra Gogová. O čo presne ide, odmietla prezradiť.
Podľa odborníkov, ktorých oslovil Žurnál, sa takéto úpravy robia, aby sa zabránilo odpočúvaniu mobilov či iného rádiového signálu v miestnostiach. Má ísť o úpravy, ktoré z priestoru vytvoria niečo ako Faradayovu klietku, odkiaľ nevyjde von signál. Možné je zabezpečiť aj počítačovú sieť, tu však ide už o trocha iné opatrenia.
Rezort práce tvrdí, že úpravy sa týkajú všetkých druhov komunikácie. Čo presne sa však robilo, nechce povedať. Pri otázke, koľko to stálo, Gogová len uviedla, že vykonanie prehliadky a dokumentácie priestorov vyšlo na 133-tisíc korún. Cenu za celkové úpravy odborníci odhadujú na milióny, ako to však na Tomanovej úrade bolo, rezort nevysvetlil.
Takéto úpravy z hľadiska bezpečnosti nie je podľa expertov potrebné robiť na štyroch sekretariátoch ministerstva, ak už, tak stačí jedna miestnosť. Posilnená ochrana komunikácie by mala fungovať predovšetkým v silových rezortoch a na ministerstve hospodárstva či financií. Nezamestnanosť a sociálne dávky, ktoré rezort práce rieši, zatiaľ nikto nezaradil medzi tajné veci.
Nemám čo skrývať, tvrdí Čaplovič
Na porovnanie, rezorty podobné sociálnemu – ako školstvo či životné prostredie, podľa hovorcov žiadne takéto úpravy nerobia. ,,Z toho, čo poviem, nemám čo skrývať. Mám tu dzindzík ešte po predchodcovi, ktorý môžem stlačiť, aby nebolo počuť tajné informácie, ale nepoužívam ho. Čo ak sa to ešte viac zosilní namiesto rušenia?“ vysvetlil aj vicepremiér Dušan Čaplovič.
Sociálne veci sú však, zdá sa, iný prípad. Ploštice v kanceláriách totiž hľadali okrem Tomanovej aj ďalší ministri – Ľudovít Kaník či Oľga Keltošová.
,,Je to prirodzený pocit, keď sa menia garnitúry, či predchodcovia niečo nezanechali,“ komentoval Kaník. Dodal však, že on si žiadne zariadenia proti odpočúvaniu montovať nedával. ,,Po návrate do vlády v decembri 1994 sme dostali z Úradu vlády pokyn prekontrolovať priestory,“ vysvetľuje svoj dôvod Keltošová. Na ministerstve práce sa zatiaľ nikdy nič nenašlo.
Úprava klimatizácie alebo hľadanie ploštíc?
Čo viedlo Ficových ministrov ku kontrole úradov, nikto z oslovených neprezradil. Preverenie kancelárie otvorene priznal Robert Kaliňák, Štefan Harabin Ján Kubiš. ,,Priestory kancelárie ministra vnútra boli preverené, ale konkrétne informácie sú predmetom utajenia,“ odkázala Natália Hattalová z rezortu.
Kontrola takmer určite prebehla aj v kanceláriách Roberta Fica či ministra obrany Františka Kašického, tí však o tom odmietajú hovoriť. Rovnako zatĺka aj predseda Národnej rady Pavol Paška.
S preverovaním bezpečnosti priestorov na úrade vlády podľa kuloárnych informácií súviseli aj schôdze kabinetu v bratislavskom hoteli Bôrik. Tam totiž Ficovi ministri krátko po nástupe niekoľkokrát rokovali. Úrad to vtedy odôvodňoval úpravou klimatizácie vo vládnej budove. Či to nesúviselo aj s preverovaním priestorov, Ficova hovorkyňa odmietla povedať. ,,Úrad vlády sa k uvedeným otázkam nebude vyjadrovať,“ odkázala Silvia Glendová.
Podľa vysokopostaveného koaličného politika, ktorý si neželá byť menovaný, kontroly aj tak nemajú zmysel. ,,Jeden deň si to dáte vyčistiť. Stačí však, aby sa na druhý deň pokazil, napríklad, počítač a musíte zavolať technika. Ako viete, že niekde nenasadil opäť plošticu?“
Súboj techniky
Kontroly pre ministrov aj parlament robí Úrad na ochranu ústavných činiteľov na základe vládneho uznesenia. Podľa riaditeľa Juraja Hreža to robia vtedy, ak o to niekto z ministrov požiada. ,,Asi tak 50 na 50,“ odpovedal na otázku, koľkým členom súčasnej vlády hľadali v úradoch ploštice. ,,Nemáme vedomosť, že by sa niekedy niečo našlo, je to skôr preventívna akcia zameraná na čistotu kancelárie,“ komentoval výsledky.
Previerky proti odposluchom sa robia aj pri autách, ak sú v inom servise než úradnom. Úrad má na starosti aj montovanie rušičiek, ak sa pripravuje nejaké utajené zasadanie. Do akej miery však skutočne fungujú, Hrežo povedať nechcel. ,,Konkrétne kroky závisia od toho, aký je použitý odpočúvací prostriedok. Otázku kvality ťažko posúdiť, ale nerád by som to bližšie komentoval,“ povedal. Podľa viacerých odborníkov tu ide o súboj techniky – či je dokonalejšia rušička, alebo ploštica.
Skúsenosti s hľadaním ploštíc má bývalý šéf SMK a podpredseda parlamentu Béla Bugár, ktorý si v minulosti sám kontroloval kanceláriu v Národnej rade. ,,Mal som požičaný prístroj, ktorý som chcel vyskúšať, ale to je len taká hračka. Skôr ma zaujímalo, čo to je,“ tvrdí. Podľa neho prístroj reagoval aj na rozhlas po drôte.
Rokovania v podzemí
O odpočúvaní vie svoje predseda SNS Ján Slota. Ten si za Mečiarovej vlády ako koaličný partner a šéf parlamentného výboru na kontrolu tajných služieb našiel medzi nábytkom v straníckej kancelárii odpočúvacie zariadenie. Hoci nemalo funkčný energetický zdroj, už vtedy zlé koaličné vzťahy to ešte zhoršilo. ,,Je smutné, keď koaliční partneri narušujú súkromie,“ komentuje Slota kauzu aj po odstupe času.
Kanceláriu si odvtedy dal premerať niekoľkokrát, tvrdí však, že od posledných volieb nie. ,,So Smerom a jeho predsedom mám korektné až priateľské vzťahy a som presvedčený, že našu stranu nedal monitorovať,“ povedal Slota.
Kroky proti odpočúvaniu v SMK? Zbytočnosť. Dlhoročná Bugárova, dnes Csákyho strana sa poistila už pri výbere rokovacej miestnosti. Umiestnená je totiž pod úrovňou ulice, a teda je bez signálu. Hoci to nezaručuje stopercentnú ochranu pred odpočúvaním, strana tvrdí, že sa inak nechráni.
Podľa Bugára je totiž aj bez odpočúvania len otázkou času, kedy sa tajná informácia z rokovania dostane von – najčastejšie ju vynesie niekto z prítomných. Ako sa podľa neho najľahšie utajujú stretnutia a rozhovory? „Napríklad tak, že nikto nebude vedieť vopred o mieste rokovania,“ dodal. O preverení straníckych priestorov neuvažuje ani nový predseda strany Pál Csáky. Kancelárie sa podľa hovorcu Martina Krajčoviča nikdy nepreverovali ani v KDH.
Dôverčivý je podľa vlastných slov aj podpredseda HZDS Viliam Veteška, ktorý sa rozhodol súperiť o miesto šéfa s Vladimírom Mečiarom. Hoci to u Mečiarových verných vzbudilo nevôľu, Veteška tvrdí, že sledovania sa neobáva. ,,Nemám dôvod podozrievať vlastných,“ myslí si.
Opatrná je SDKÚ. Ako sa chráni, neprezrádza. ,,Bezpečnostné opatrenia sú našou internou záležitosťou, a preto z pochopiteľných dôvodov o nich nehovoríme,“ odkázal hovorca Martin Maťko.
Hystéria okolo odpočúvania na Slovensku pretrváva už niekoľko rokov. Podporujú ju najmä početné škandály s nelegálnymi nahrávkami rozhovorov. Napríklad kauza rozhovoru bývalého Dzurindovho koaličného partnera Pavla Ruska s novinárom alebo prípad ploštice v stenách generálneho konzulátu Maďarska v Košiciach.
Hoci niektoré riešila polícia, jednoznačne vyriešená nebola ani jedna kauza. Na sledovanie v minulosti viackrát poukazovali aj samotní politici – napríklad Veteška, Slota či Bugár, ktorý podozrieval SIS, že zbierala informácie na diskreditáciu SMK.
,,V spoločnosti vládne nedôvera, čomu pomohli práve spomínané kauzy. Náprava potrvá roky,“ uzatvára analytik Samson.
Odpočúvanie okrem tajných služieb využívajú dnes najmä podnikatelia a finančné skupiny. Proti odpočúvaniu sa zabezpečujú aj okná. Robí sa to väčšinou generátormi šumenia. Prístroj sa ukladá medzi okenné tabule, čím ruší odpočúvanie. Človek v miestnosti počuje šumenie. Ploštice, ktoré fungujú na rádiové vlny, nie je problematické nájsť a ani ich rušiť.
Zložitejšie je to s pevne ukotvenými plošticami – napojenými na kábel. Tie sa ukladajú do stien, môžu byť skryté pod elektrickou zásuvkou. Práve také sa podľa našich informácií našli pred dvoma rokmi na maďarskom konzuláte v Košiciach – prítomnosť ploštíc však vtedy SIS aj konzulát popreli.
Ochrana pred odpočúvaním môže byť podľa odborníkov zbytočná. Dôvodom je rýchlo napredujúca technika, ktorá možno už o pol roka dokáže prekonať dnešné obranné prekážky. Navyše, aj tak sú súčasné prístroje prikrátke na jednoduché nahrávanie, ktoré nedokážu zachytiť.
Ak si teda na stretnutí bude niekto z rokujúcich nahrávať na diktafón ukrytý vo vrecku, nepomôžu žiadne opatrenia. Hoci – podľa posledných informácií výrobcovia už pracujú na prístroji, ktorý dokáže zachytiť a prerušiť aj nahrávanie na magnetofón.
SPY SHOP SLOVAKIA - Wholesale security system
Veľký brat ťa pozoruje. A malí bratia
Výraz „Veľký brat“ u niekoho evokuje myšlienku na kontajnerovú reality šou, iní si spomenú na román 1984 od Georga Orwella. Hoci v oboch prípadoch ide o motív všadeprítomného oka pozorujúceho osoby uväznené v jeho zornom poli, príbeh z roku 1984 je predsa len zaujímavejší. Orwellova pochmúrna vízia je podnetná tým, že poukazuje na úzke previazanie politickej moci a informačných technológií. Moc tu totiž vzniká tak, že paralyzuje spoločenské komunikačné kanály a usmerňuje tok informácií vo svoj prospech. Nejde tu však o princíp Hitlerovho rádia či jeho ozvučených námestí, ktorými šíril svoje prejavy. Orwellov Veľký brat je schopný informácie nielen vysielať, ale aj zbierať, triediť a vyhodnocovať. To je základný kameň ním tvoreného totalitného systému.
Slobodné demokratické spoločnosti sú charakteristické tým, že sa vzdávajú politickej kontroly nad pohybom informácií. To však ešte neznamená, že v nich neexistujú inštitúcie, ktoré sa zaoberajú zberom a analýzou osobných údajov, získavaných pomocou médií a informačných technológií. Ide predovšetkým o políciu a tajnú informačnú službu, do arzenálu ktorých patria odpočúvacie zariadenia, kamerové systémy a iné prostriedky na monitoring vybraných osôb. Patria sem však aj zdanlivo nenápadné subjekty ako banky či poisťovne, ktoré disponujú veľkým množstvom osobných údajov. Na to, aby tieto inštitúcie svoje právomoci nemohli zneužívať, vytvára spoločnosť orgány kontroly, ktoré dohliadajú na legálnosť zaobchádzania s nadobudnutými informáciami.
Napriek tomu, že orwellovský obraz politickej totality a princípy moderných západných spoločností predstavujú absolútne protiklady, niečo ich napriek tomu spája. Je to predstava bežného človeka-občana, ako potenciálnej obete zneužitia osobných údajov. Zatiaľ čo u Orwella totalitný režim z porušovania osobných slobôd žije, demokratické zriadenia sa naopak snažia človeka pred informačnými zločinmi ochrániť. To však nič nemení na fakte, že aj v slobodných spoločnostiach stále prevláda predstava, podľa ktorej proti sebe stoja silná inštitúcia ovládajúca infokomunikačné kanály a bezbranný jedinec, ktorý sa musí neustále obávať o svoju informačnú bezpečnosť.
Je zaujímavé pozorovať, akú zmenu do tohto scenára prináša internet. Pri pohľade do útrob dnešného webu sa v prvom rade ukazuje, že ľudia vôbec nemajú ostych ukázať svetu svoju tvár a dobrovoľne zverejňujú mnohé údaje o sebe. Osobné profily členov internetových komunít ako MySpace, StudiVZ, Xing – alebo aby sme stále nechodili len za hranice, tak aj slovenskej stránky Mojiznami.sk – sú na prasknutie naplnené osobnými dátami. U niektorých používateľov to vyzerá priam na nutkanie, prezradiť o sebe čo najviac. Všetci takíto jedinci sa úplne dobrovoľne vzdávajú práva na ochranu súkromia. Nikto ich preto nemusí žiadať o povolenie na to, aby si na základe získaných dát urobil napríklad výhodný marketingový prieskum.
Druhý významný posun, ktorý internet umožňuje, spočíva v tom, že dnes už kombinácia moci a používania technológii nie je vyhradená pre vládnúcu garnitúru či štátne inštitúcie. Posun nastal v tom, že vlastnenie a nasadzovanie zariadení na spracovávanie dát nie je výsadou úradov a korporácií. Komunikačná technika, ktorá je schopná prijímať, vytvárať, vysielať a neobmedzene šíriť informácie sa stáva pre každého človeka úplnou samozrejmosťou. Pomocou multifunkčného mobilného telefónu má dnes každý možnosť zaznamenávať a šíriť audiovizuálne dáta. Ich umiestnením na web sa tieto informácie okamžite stávajú prístupnými pre celú internetovú populáciu a tým si získavajú moc a vážnosť.
Rozšírenie a dostupnosť komunikačných prostriedkov zásadne mení pozíciu „Veľkého brata“. Už totiž nie len on môže sledovať skupiny osôb, ale aj všetci títo jedinci môžu pozorovať jeho. A navyše sa môžu navzájom o tom informovať. O tom ako sa politická moc stáva hračkou v rukách internetových surferov, svedčia najmä obľúbené videoservery. Pre príklad si stačí zájsť na YouTube a vyhľadať videosekvencie, na ktorých Vladimír Mečiar napáda novinára, opitý Ján Slota rozširuje xenofóbne hlášky a minister Jahnátek sa blýska svojou skvelou angličtinou. Iste, tu (zatiaľ) nejde o amatérske videá, ale o materiály, ktoré pôvodne vyrobili oficiálne médiá. Avšak bez aktivity používateľov internetu by sa tieto obrazy z kolektívnej pamäte rýchlo vytratili. Teraz sú k dispozícii na nekonečné prezeranie. A pracujú na imidži oných politikov.
Aktívna kontrola reprezentantov štátu a iných „mocných“ zdola – čiže prostredníctvom osobných mobilov, kamier a iných zariadení nie je utópia, ale realita. Ďalším dobrým príkladom je kariéra jedného z niekdajších hlavných „Veľkých bratov“ – polície. Zatiaľ čo v minulosti sliedivé oko policajnej hliadky vzbudzovalo strach, dnes sa príslušníci zboru pri výkone služby sami musia mať na pozore pred objektívmi mobilov a kamier. Nedá sa nič robiť – z voyeuristického sliedenia a monitorovania sa stala ľudová zábava, ktorej sa nevyhnú ani tí, ktorí sami majú špehovanie v náplni práce. Takže pozor: Malí bratia vás pozorujú!
Vydierači zničili policajné ploštice
Polícii nevyšiel tajný plán na chytenie vydieračov jedného z bratislavských podnikov. Akciu totiž podozrivým niekto vyzradil, polícia podozrieva samotného majiteľa podniku.
Stalo sa to koncom júna, keď výpalníci vtrhli do podniku a policajtom zničili odpočúvaciu techniku za takmer dvestotisíc korún. Tá mala slúžiť na usvedčenie vydieračov pri čine. Po zničení techniky však podozriví čelia iba obvineniu z prečinu poškodzovania cudzej veci a nie z vydierania.
Vydieraný majiteľ bratislavského podniku sa na políciu obrátil začiatkom leta. Tvrdil, že mesačne platil výpalné zhruba 7-tisíc korún. Policajti s jeho súhlasom namontovali do podniku odpočúvacie zariadenia a minikamery. “Ploštice” si bežný návštevník nevšimol. Koncom júna večer prišla trojica podozrivých 22-ročných Bratislavčanov do podniku a začala vytrhávať káble. Napriek tomu, že jeden z nich po čase prišiel na to, že ide o veci, aké používa polícia alebo tajná služba, v ničení pokračovali. Mnohé z vecí, ako videowalkmann, digitálny videorekordér si potom odniesli domov. Časť techniky však zahodili do Dunaja. Policajti tak prišli o dôkazy.
Polícia tvrdí, že pri vyšetrovaní, kto akciu prezradil, preverovala viacero verzií. “Aj tú, že došlo k úniku informácií z radov polície. To sa však nepotvrdilo. Podľa zistených skutočností informácie o zariadení získali páchatelia od majiteľa podniku,” vysvetlila Marta Bujňáková z Policajného prezídia. Majiteľ však pred vyšetrovateľom tvrdil, že podozriví išli naisto a začali ničiť techniku a vytrhávať káble.
Zdroj: PRAVDA, mm - 13.07.2006 09:26 - http://spravy.pravda.sk/vydieraci-znicili-policajne-plostice-d8d-/sk_ckronika.asp?c=A060713_092608_sk_ckronika_p02
Človek rád rozpráva a rád počúva. Aby niečo počul, musí byť vo vhodnej vzdialenosti od zdroja zvuku. Pokiaľ vzdialenosti od zdroja zvuku. Pokiaľ však chce počuť niečo aj na väčšiu
vzdialenosť, musí využiť odpočúvacie zariadenie. A pokiaľ to niečo je rozhovor dvoch iných ľudí, začína to byť zaujímavé...
Odpočúvanie môže byť rôzne. Záleží to najmä od úmyslu človeka, ktorý ho prevádzkuje. V najväčšom poriadku je inštalácia potrebnej elektroniky v prírode, počúvanie štebotu vtákov
za účelom analýzy či vedeckého výskumu. Taktiež uznávané a schvaľované je počúvanie malých detí pomocou veľmi jednoduchého zariadenia, nazývaného „babyfón“. Dokonca ho možno kúpiť za pár stoviek v detských obchodoch. Problém začína, keď sa odpočúvajú
dospelí ľudia... Pri podnikaní sa cenia najmä informácie. Môžu byť rôzneho druhu. Či už sú to
obchodné plány konkurencie, prístupové kódy k rôznym údajom alebo politické rozhovory, vždy sa jedná o slová, ktoré majú pre niekoho hodnotu, a mieni ich využiť vo svoj prospech.
Informácia musí byť absolútne presná, dôveryhodná a správne načasovaná. Ako ju získať? Pokiaľ ju počujete „v priamom prenose“, nemusíte sa obávať, je presná, pravdivá a máte ju v tom istom okamihu, ako prišla na svet. Čo viac by ste mohli chcieť?
Základom všetkého je právna norma. Tá hovorí, že akékoľvek narušenie súkromia je trestné. Či sa už jedná o listové tajomstvo, súkromný pozemok alebo súkromný rozhovor. V poslednej dobe pribúda aj elektronická komunikácia prostredníctvom emailu, šifrovaných spojení či VoIP. Nie je teda podstatné akým spôsobom, v akom čase a akú osobu odpočúvajú, vždy sa jedná o trestný čin narušenia osobnej slobody a základných práv. Výnimka je Samozrejme prípustná. Pokiaľ rodič chce odpočúvať svoje deti v ich záujme, je to prípustné. Tak isto štátne orgány ako polícia, SIS alebo iné, poverené orgány, pokiaľ majú na to súhlas, môžu využívať odpočúvacie zariadenie. Zvyčajne sa jedná o vyriešenie alebo predchádzanie trestného činu, prípadne usvedčenie páchateľa či monitorovanie zločineckej skupiny. Samotné odpočúvacie zariadenia fungujú na rôznych technológiách. Všetky však majú spoločné základné parametre. Vždy musí byť na jednej strane mikrofón, ktorý zvuky zaznamenáva a vysiela do priestoru, nazývaný aj ploštica, a na druhej prijímač, ktorý ich dokáže zachytiť a spracovať. Najčastejší je prenos rádiového signálu na istej frekvencii. Pokiaľ je požiadavka odpočúvať miestnosť či nejaký uzavretý mpriestor, ideálna je rádiová ploštica.Tá môže fungovať na základe rádio signálu v pásme VKV alebo UHF. Neverejné pásmo VKV pracuje na frekvencii 112–135 MHz a zabezpečuje veľmi diskrétnu prevádzku, nakoľko neruší žiadne iné prijímače. Pri pásme UHF je zaručená vyššia stabilita v budovách a uzavretých priestoroch a pracuje na vysokej frekvencii v pásme 433 MHz. Dosah je zhruba tisíc metrov, na príjem je potrebný špeciálny prijímač naladený na rovnakú frekvenciu ako vysielač, prípadne digitálny skener. Tvar ploštice môže byť rôzny a najmä miniatúrny. Implementovaná môže byť teda kdekoľvek, pričom amatér ju nenájde ani pri podrobnejšej prehliadke priestoru. No pozerali by ste sa na kryt elektrickej zásuvky či na cigaretu pohodenú na stole? Ako zdroj postačí štandardná 9 V batéria pričom výdrž je vysoká. Iným spôsobom sú GSM ploštice. Najjednoduchšou je samotný mobilný telefón, ktorý je softvérovo prispôsobený na tento účel. Jedná sa teda o bežný mobilný telefón, ktorý „náhodou“ je pohodený na stole. Samozrejme sa tvári ako vypnutý, nereaguje na manipuláciu s tlačidlami. Pokiaľ na číslo SIM karty zavoláte, telefón automaticky hovor preberie bez známky aktivity. Teda nezvoní, nevibruje a displej sa nerozsvieti. A vy počujete zvuk, ktorý je práve v tej chvíli v miestnosti. Takýto spôsob nachádza využitie pri potrebe veľkého dosahu, alebo pokiaľ sa objekt pohybuje – napríklad automobil.
Problémom môže byť, keď sa do miestnosti neviete dostať. Jednoducho nemáte možnosť čo len na minútku osamote vojsť a umiestniť zariadenie na vhodné miesto. Na rad teda prichádza
odpočúvanie na diaľku. Takýto spôsob sa realizuje pomocou zariadenia s názvom stetoskop cez steny, okná či dvere. Pracuje na základe snímania mikrovibrácii, ktoré každý zvuk spôsobuje. Nasnímané informácie odosiela v pásme AIR alebo UHF až na vzdialenosť
300 metrov. Digitálny skener prijíma vysielané hodnoty, spracuje ich, vyhodnotí
a premení na zvuk – rozhovor. Pokiaľ by vám nepostačoval zvuk, ale je potrebný
aj obraz, riešenie je tiež. Najjednoduchším spôsobom je nainštalovaná web kamera na počítač, ktorá je neustále aktívna a vysiela nasnímaný obraz prostredníctvom siete internet. Pokiaľ
sa však počítač v miestnosti nenachádza, je potrebné tam priniesť všetko čo je potrebné na záznam obrazu a jeho následné vysielanie. A tu prichádzajúna rad špionážne kamery. Pracujú na presne takom istom princípe ako zvukové ploštice, lenže popri zvuku snímajú a vysielajú aj obraz. Samotný objektív kamery má priemer do dvoch milimetrov a dá sa umiestniť naozaj
kamkoľvek. Ostatné zariadenia, ako napájanie, či vysielač je možné vhodne maskovať. Napríklad plne funkčná kamera aj s napájaním na batérie sa zmestí do krabičky od cigariet.
Na odpočúvanie telefonického rozhovoru na analógovej pevnej linke je potrebný
prístup ku vedeniu kdekoľvek medzi ústredňou a aparátom. Pripojením setu káblov so špeciálnym adaptérom je možné získať zvukový záznam z práve prebiehajúceho elefonického rozhovoru. Telefónne vedenie nie je potrebné narušiť a pri použití jednoduchého diktafónu je možné prevádzkovať záznam aj bez fyzickej prítomnosti. Takto inštalované zariadenie
nemá šancu elektronickou formou zistiť ani operátor ani zákazník. Absolútne delikátna
záležitosť je odpočúvanie mobilných telefónov. Je ale veľký rozdiel Odpočúvať Mobilný
Telefón a odpočúvať telefonický rozhovor z danej SIM karty. Pokiaľ sa jedná o konkrétny kus
mobilného telefónu, je potrebné ho hadvérovo upraviť, pričom sa aplikuje ploštica priamo do tela prístroja. V podstate sa jedná o rovnaké odpočúvanie ako pri miestnosti alebo automobilu. Pokiaľ by ste chceli počuť rozhovor zo SIM karty, ktorá je umiestnená v ľubovoľnom
prístroji, je to už komplikovanejšie. Jednak sa jedná o kódovane prenášaného signálu a taktiež o zabezpečenie zo strany operátora. Samozrejme, možné to je, ale zďaleka nie jednoduché.
Najjednoduchšie to má prevádzkovateľ mobilnej siete, ktorý má kanály určené presne pre tento účel. Ten ich však môže prevádzkovať len na základe súdneho príkazu. Priamy odposluch telefonického rozhovoru z mobilného telefónu je teda dosť veľké tabu, aj keď sme už mali možnosť sledovať prípady a škandály s nelegálnym odpočúvaním vysoko
postavených verejných činiteľov. Istým druhom odpočúvania je aj sledovanie dát vkladaných
do počítača. Je to možné riešiť softvérovo, keď aplikácia priamo zaznamenáva navštívené stránky, spustené aplikácie či vkladaný text pomocou klávesnice. Hardvérové riešenie
pre získanie zadávaného textu je možné pomocou akéhosi adaptéra umiestneného medzi klávesnicou a počítačom. Ten ukladá všetky zadané znaky do svojej vlastnej pamäte a, samozrejme, ich prepúšťa ďalej, aby užívateľ nespozoroval rozdiel. Následne je veľmi jednoduché požadovaný text „vytiahnuť“ z tohto zariadenia. Určenie polohy želanej osoby je
možné presným zameraním mobilného telefónu. Nakoľko sa Pripája vždy na najbližšiu
BTS stanicu, operátor má presné údaje, kde sa ktorá SIM karta nachádza. Dokonca túto službu ponúka aj komerčne, kedy viete zistiť, kde sa kto nachádza jednoduchým zaslaním lokalizačnej správy. Samozrejme druhá strana musí súhlasiť s lokalizáciou. Pokiaľ by vás zaujímalo, kde sa nachádza váš automobil, ktorý ste napríklad požičali zamestnancovi, je to jednoduché zistiť pomocou GPS. Vhodné zariadenie inštalované v automobile vám pomocou
siete internet ukáže presnú polohu, prípadne rýchlosť, akou sa pohybuje. Ako sa brániť?
Pri všetkých zariadeniach sú iste obmedzenia a taktiež zariadenia, ktoré zabraňujú
ich funkčnosti. Najznámejším prípadom je GSM rušička. Tá zabraňuje funkčnosti GSM siete v jej okolí a teda každá SIM karta a mobilný telefón sa správa, akoby nemal signál. Inštalované ploštice je možné súvislé rušiť, preverovať alebo jednoducho fyzicky nájsť
a odstrániť. Rušička signálu ploštíc je prenosná a teda je vhodná pri dôležitých rokovaniach, nie je však spoľahlivá, nakoľko ruší len isté frekvencie. Rádiový analyzátor neustále ontroluje všetky pásma a vyhodnocuje ich narušenie. Je prenosný a spoľahlivý, odpočúvanie však nenaruší, jedine informuje o jeho prítomnosti. Samotné ploštice fyzickou prehliadkou
je obtiažne a často až nemožné nájsť. Potrebné sú detektory, ktoré zaznamenajú ich prítomnosť a pomocou nich je možné nájsť miesto, kde sú umiestnené. Samotné ploštice
je možné vyrobiť alebo zakúpiť hotové za pár sto korún, pričom plnohodnotne plnia účel. redaj takýchto zariadení je absolútne legálny a až spôsob využitia sa vyhodnocuje ako povolený či protizákonný. Ak teda máte záujem vypočuť si rozhovor mimo vašej prítomnosti, navštívte vhodný obchod a podrobne si preštudujte zákon, aby ste nespravili „prešľap“. Ak máte podozrenie o odpočúvaní napríklad vo vašej kancelárii, zakúpte si detektor alebo využite služby firiem, ktoré sa zaoberajú preverovaním miestností. A v každom prípade si uvedomte, že staré pravidlo „dávaj pozor, čo komu hovoríš“ sa zmenilo na „Dávaj pozor, čo komu
a kde hovoríš“. Pretože elektronika pomáha nielen nám, ale aj naším nepriateľom!
Ministerstvo práce si dalo vyčistiť kancelárie od ploštíc. Doteraz klamalo, koľko to stálo
Tomanová sa zabezpečila. Draho
Ministerstvo práce si urobilo bezpečnostnú previerku a zabezpečilo sa za 1,4 milióna korún. Previerky u ministrov pritom podľa uznesenia vlády smie robiť len ochranka ústavných činiteľov.
BRATISLAVA. Na úrade ministerky práce a sociálnych vecí Viery Tomanovej sa tento rok míňali za zvláštnych okolností státisíce korún.
Ministerstvo si nechalo urobiť bezpečnostnú previerku deviatich kancelárií a zabezpečovalo ich proti nelegálnym odpočúvaniam.
Opatrenia „na zabránenie úniku klasifikovaných informácií“ stálo 1,4 milióna korún.
Ministerstvo pritom opakovane tvrdilo, že išlo len o zlomok tejto sumy a odmietlo prezradiť, čo konkrétne sa v kanceláriách vedúcich predstaviteľov rezortu robilo.
Opatrenia taja
„Vykonávali sa opatrenia komplexnej bezpečnostnej politiky na zamedzenie úniku klasifikovaných informácií,“ povedala Tomanovej hovorkyňa Oľga Škorecová.
Tvrdila, že previerka a následné „opatrenia“ boli potrebné a zákazka pre súkromnú firmu Datacorp bola vo výške 112 200 korún. O podozrivú previerku sa zaujímal aj týždenník Žurnál, ktorému Tomanovej rezort priznal inú sumu - 133-tisíc.
Po nástupe Viery Tomanovej na ministerstvo sa v rámci spomenutých opatrení nakupovalo trojo bezpečnostných dverí do kancelárií. Jedny z nich stáli takmer 175–tisíc korún, ďalšie 268-tisíc.
Najvyššou položkou pri zabezpečení úradu však bola bezpečnostná „rekonštrukcia a adaptácia kancelárskych priestorov“. Tá stála 890-tisíc.
Bez previerky
Na zákazku sme sa opýtali aj vo firme Datacorp, ktorú ministerstvo ako jedinú v súvislosti s opatreniami spomenulo. Vedenie firmy odpísalo, že sa k nej vyjadrovať nebude.
Neodpovedalo ani na otázku, či majú previerku Národného bezpečnostného úradu. Datacorp nie je v internetovom zozname firiem s previerkou bezpečnosti. Podľa šéfa kancelárie NBÚ Ivana Goldschmidta, firmy, ktoré nie sú v zozname, previerku nemajú.
Datacorp nie je ani v zozname firiem, ktoré mali previerku v minulosti. Znamená to, že ju nemali ani v čase udelenia zákazky a ani vtedy, keď už na ministerstve bezpečnostné opatrenia robili.
Iní na bezpečnosť nemíňali
Denník SME sa pýtal aj iných ministerstiev, či si nechali preveriť kanceláriu a či na to využili súkromné firmy.
Ministerstvo vnútra, ktoré má zrejme najviac dôvodov na obavy z odpočúvaní, si kancelárie preverilo. Na otázku, či využilo súkromnú firmu, jednoznačne odpovedalo:
„V prípade ústavných činiteľov je na vykonanie takejto činnosti oprávnený len Úrad na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií ministerstva vnútra.“ Takýto postup zvolil aj minister Robert Kaliňák.
Žiadnu bezpečnostnú previerku ani úpravy nerobil po svojom nástupe minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Jeho ministerstvo na rozdiel od Tomanovej narába aj so strategickými a prísne tajnými informáciami z našich ambasád.
Ministerstvo hospodárstva, ktoré tiež pracuje s tajnými informáciami, si previerku nechalo urobiť políciou. Aby zabránilo možným odpočúvaniam, do niektorých miestností nechalo namontovať šumové generátory. Ide o prístroje, ktoré by mali stáť oveľa menej peňazí než opatrenia u ministerky Tomanovej. Podobné prehliadky nerobilo ani ministerstvo školstva.
Tomanovú preveruje NKÚ
Hospodárenie na ministerstve práce prešetruje Najvyšší kontrolný úrad. Podnet na to podal v máji poslanec za SDKÚ Stanislav Janiš. Týka sa ministerkinej cesty do Portugalska, na ktorú sama letela, do Lisabonu však poslala aj prázdne auto.
NKÚ preveruje aj bezpečnostnú previerku a opatrenia proti odpočúvaniam. Zaoberá sa aj analýzou dôsledkov zmien zákonov, ktoré sa týkajú dôchodkov.
Hovorca Najvyššieho kontrolného úradu Peter Tábory detaily o preverovaní ani podklady od Tomanovej nezverejnil s tým, že ide o interné dokumenty ministerstva.
V kancelárii sudkyne M. Sninskej sa našla ploštica
Sudkyňa Miriam Sninská objavila dnes vo svojej kancelárii na Okresnom súde v Banskej Bystrici odpočúvacie zariadenie. Ako uviedla pre agentúru SITA, zariadenie našla v prítomnosti svojej asistentky v zadnej časti stola prisunutého k stene. Javilo sa, že je to zariadenie s mikrofónom, preto som zavolala predsedu súdu a ten privolal políciu. Policajti povedali, že ide o odpočúvacie zariadenie, ktoré vyhodnotia, uviedla Sninská.
Dodala, že sa jej stávajú zvláštne veci, pre ktoré už šesťkrát žiadala o policajnú ochranu, dosiaľ ju však nedostala. Prednedávnom sa dostala do sporu s predsedom Krajského súdu v Banskej Bystrici Ľudovítom Bradáčom, ktorý podľa jej slov povedal, že ju zničí. Pripomenula tiež, že sa jej v minulosti počas pojednávania vyhrážal zabitím Tobiáš Loyka, ktorý je v súčasnosti obžalovaný pre objednanie si vraždy inej banskobystrickej právničky v súvislosti s konkurzom jeho firmy. Do jej domu sa viackrát vlámali, pred budovou súdu jej prednedávnom prepichli pneumatiky na aute. Sledujú ma, netrpím paranojou, zdôraznila Sninská. Odpočúvacie zariadenie mohlo byť podľa nej v jej kancelárii od vlaňajšieho decembra, pretože vtedy sa tam vraj počas jednej noci viackrát spustilo poplašné zariadenie.
Krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová potvrdila, že polícia dnes zasahovala v budove okresného súdu v súvislosti so sudkyňou Sninskou, bližšie informácie však poskytne neskôr.
pt;bl
FBI vie odpočúvať vypnutý mobil. Naša polícia asi nie
S mobilom nikdy nie ste sami.
Foto: REUTERS
Aj vaši známi občas pri dôverných rozhovoroch demonštratívne vyberajú z mobilného telefónu batériu, aby „nemohli byť na diaľku odpočúvaní“? Odteraz bude oveľa zložitejšie vysmiať sa im.
Sudca v Spojených štátoch minulý týždeň rozhodol, že ak FBI na diaľku odpočúva človeka cez mikrofón jeho mobilného telefónu, ide o legálnu techniku a možno ju nasadiť kedykoľvek, ak majú vyšetrovatelia od súdu povolenie na tradičné odpočúvanie. Rozhodnutie je prvým oficiálnym potvrdením, že takéto odpočúvanie je vôbec technicky možné, a to dokonca aj vtedy, ak je telefón vypnutý. Doteraz sa takáto možnosť považovala zväčša za výmysel fanúšikov konšpiračných teórií a mobilní operátori i polícia možnosť takéhoto odpočúvania popierali.
Slovenská polícia mlčí
Slovenská polícia nechce povedať, či odpočúvať na diaľku vie aj ona. "Dôležití" ľudia si však na zásadných stretnutiach a rozhovoroch vyberajú batériu z mobilu. Doteraz si mnohí mysleli, že ide len o paranoju.
Predseda Špeciálneho súdu Igor Králik povedal, že s legálnym odpočúvaním, ktoré by vzniklo na základe odpočutia vypnutého telefónu, sa súd ešte nestretol.
Ak by polícia takto chcela odpočúvať, musela by podľa neho požiadať o "priestorové" odpočúvanie. V prípade priestorového odpočúvania treba vymedziť miestnosti, respektíve budovy.
Odborník na rádiovú komunikáciu zo Slovenskej technickej univerzity Jozef Petrek si odpočúvanie na diaľku vie predstaviť.
"Teoreticky by bolo možné cez sieť oživiť mobil a prikázať mu, aby vysielal zvuk z mikrofónu." V praxi by to však podľa neho bolo u nás veľmi drahé a ľahko odhaliteľné. Tajná služba či polícia by museli mať pripravený špeciálny softvér pre každý typ mobilu, ktorý sa u nás používa.
"Softvér by sa do mobilu dostal podobne, ako sa do počítačov dostáva vírus - majiteľ by netušil, že sa niečo deje," povedal šéf katedry rádioelektroniky na univerzite Vladimír Kudjak.
Problémom by bola výdrž batérií - nepoužívaný mobil by mal spotrebu, ako keby sa z neho telefonovalo. Odpočúvanie by bolo rýchlo prezradené aj vtedy, ak by signál rušil audiozariadenia, napríklad reproduktory nachádzajúce sa v blízkosti mobilu.
Na rozdiel od slovenských GSM sietí americké mobilné siete CDMA žiaden z týchto problémov nemajú - výdrž mobilov je dlhšia a signál neruší iné zariadenia.
Pasca na mafiánov
Americká FBI odpočúvanie cez mobil využívala už najmenej tri roky. Súd o novej technike odpočúvania rozhodoval na základe sťažnosti právnika obhajujúceho desiatich členov americkej mafiánskej rodiny. Sudca vydal v roku 2003 povolenie na nasadenie „putujúcej ploštice“ do ich mobilov po tom, čo mafiáni odhalili nastražené konvenčné ploštice v troch reštauráciách a FBI musela rýchlo zlikvidovať aj ostatné na ďalších miestach.
Sudca Lewis Kaplan ich sťažnosť minulý týždeň zamietol s tým, že odpočúvanie je v zákonoch definované dostatočne voľne a možno pod tento pojem zahrnúť odpočúvanie mikrofónu mobilu aj v čase, keď objekt záujmu polície práve netelefonuje. „Vďaka mobilu je odpočúvanie jednoduchšie, to však neznamená, že predstavuje nové ohrozenie súkromia,“ napísal sudca v zdôvodnení rozsudku. „Takéto odpočúvanie jednoducho odstraňuje nutnosť opakovane inštalovať ploštice a vstupovať do rôznych budov.“
Aj vypnutý telefón
V rozhodnutí súdu sa neuvádza, ako presne odpočúvanie na diaľku prebiehalo, podľa expertov však existujú dve možnosti. Prvou by teoreticky mohlo byť pripevnenie špeciálnej ploštice na mobilný telefón obetí. To však väčšina expertov považuje za málo pravdepodobné: dostať sa priamo k telefónom mafiánov by nebolo jednoduché, batérie ploštice by nevydržali tak dlho, ako podľa súdu prebiehalo odpočúvanie, navyše podľa dokumentov mohli agenti odpočúvať ľudí v blízkosti mobilov „kdekoľvek na území Spojených štátov“, čo by nezodpovedalo krátkemu dosahu vysielačov bežných ploštíc.
Pravdepodobnejšou možnosťou je, že agenti cez sieť mobilného operátora do telefónov nainštalovali miniatúrny program, ktorý by dokázal spustiť prenos signálu z mikrofónu mobilu tak, aby to jeho majiteľ nespozoroval.
Expert na kontrašpionáž James Atkinson pre server Cnet.com uviedol, že na takýto prienik do telefónu sú náchylné najmä prístroje od Samsungu a tiež napríklad Motorola Razr. „Možno sa k nim pripojiť na diaľku a možno z nich prenášať audio nepretržite,“ uviedol Atkinson.
Vypnúť mobilný telefón nie je proti takémuto monitorovaniu dostatočná ochrana, keďže ani vypnuté telefóny nie sú zväčša úplne odpojené od dodávky energie, napríklad preto, aby sa dokázali automaticky zapnúť v stanovený čas, na ktorý si ich majiteľ nastavil budík. Sudca Kaplan výslovne potvrdil, že možno odpočúvať aj vypnuté telefóny, jedinou obranou je preto mobil úplne odpojiť od zdroja energie vybratím batérie.
TOMÁŠ BELLA, MONIKA ŽEMLOVÁ
[13. 12. 2006]
Odpočúvanie „plošticou“ zatiaľ nie je trestný čin
30. mája 2005
S bývalým šéfom vyšetrovateľov Jaroslavom Ivorom
Parlament po dlhých diskusiách predsa len prijal nový Trestný zákon a Trestný poriadok. Ako hodnotíte tento krok?
- Samotný akt prijatia treba označiť pozitívne, pretože išlo o jedny z najstarších zákonov - Trestný zákon a Trestný poriadok, ktoré do januára stále platia, majú takmer 45 rokov. Od roku 1961 prešli množstvom novelizácií a zmien. Stali sa problematickými a neprehľadnými a bolo treba reagovať na novú situáciu, ktorá nastala jednak zmenou spoločensko-politickej situácie, jednak zmenou kvality a kvantity kriminality u nás. V tomto zmysle som rád, že - vlastne už ani neviem ktorý, či tretí, alebo štvrtý- pokus o rekodifikáciu trestného práva vyšiel.
Aké sú najväčšie zmeny?
- Zmien je veľmi veľa, musíme ešte počkať na definitívne znenie z parlamentu.
Ako sme boli informovaní, pri schvaľovaní Trestného zákona a Trestného poriadku bolo veľa pozmeňovacích návrhov, ktoré ešte výrazne menili ich výslednú podobu. Uvediem teda aspoň tie základné zmeny. Trestný zákon prináša novú systematiku. Stará systematika v chápaní spoločenskej nebezpečnosti činu pre spoločnosť sa začínala trestnými činmi proti republike, nasledovali ekonomické trestné činy až úplne nakoniec boli trestné činy proti základným ľudským právam. Teraz sa na prvé miesto dávajú trestné činy, ktoré sú namierené proti tým najzákladnejším alebo najvýznamnejším hodnotám, ako je predovšetkým život.
Pribudli aj nové druhy trestov...
- Pozitívne treba hodnotiť nastúpený trend k niektorým novým formám trestov a sankcií. Tu sme sa viac-menej poučili aj zo zahraničných skúseností. Tresty domáceho väzenia alebo verejnoprospešných prác sú nové, moderné, ktoré určite pomôžu riešiť kriminalitu u nás. Samozrejme, Trestný zákon vo všeobecnosti postihy sprísňuje. Množstvo skutkových podstát alebo trestných činov zaznamenalo zvýšenie trestných sankcií. To vidím pozitívne pri najzávažnejších trestných činoch násilnej povahy, organizovaného zločinu. Tam treba sankcie sprísniť a byť nekompromisným proti páchateľom takejto trestnej činnosti - a to nielen vo vzťahu trestania, ale aj možnosti podmienečného prepustenia. Na druhej strane pri menej závažných a jednoduchších trestných veciach sme mohli byť miernejší, najmä pri tých, ktorí sú prvosúdení. Mali by sme skôr bazírovať na prevýchovnom účele trestu. Takisto bola otvorená otázka trestnej zodpovednosti právnických osôb.
To nakoniec nebolo doriešené...
- Slovensko ešte nie je pripravené na trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Koniec koncov, je to otázka budúcnosti. Zatiaľ si úplne vystačíme aj so zodpovednosťou administratívno-právnou, kde sa to tiež dá vyriešiť. Dôsledným uplatňovaním individuálnej trestnej zodpovednosti sa dajú vyriešiť aj tie prípady, o ktorých sa hovorilo. Je otázkou budúcnosti, či v trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb prípadne neísť cestou osobitného zákona, ale zatiaľ ešte na Slovensku nedozreli pomery, aby sa toto riešilo. Boli by s tým obrovské problémy aj z hľadiska dokazovania, aj vyvodzovania zodpovednosti a možné riziká zneužitia sú tam tiež veľké.
Ambíciou nového Trestného poriadku bolo zrýchlenie
trestného konania. Bude
mať tento efekt?
- Boli prijaté viaceré opatrenia, týkajúce sa trestného konania, ktoré sa snažia určitým limitovaním úkonov alebo určitých časových etáp trestného konania dosiahnuť zrýchlené konanie. Doteraz sme napríklad nemali poriadkové lehoty alebo lehoty na dĺžku vyšetrovania. Nový Trestný poriadok ich zavádza, čo je pozitívne. Takisto zaväzuje ďalšie orgány činné v trestnom konaní pri určitých úkonoch rozhodnúť v daných lehotách. To je jednoznačne správne a je to určitý trend zrýchlenia, zjednodušenia a zefektívnenia konania. Na druhej strane, Trestný poriadok len vytvára predpoklady na zrýchlenie konania, ale to ešte neznamená, že sa to v praxi skutočne stane.
Podobné pochybnosti ohľadom praxe zazneli aj v parlamente. Navyše sa ozvali hlasy, že obidve prijaté normy treba novelizovať...
- Pri každom zákone platí, že vlastne až aplikačná prax ukáže, ako je efektívny a ako s ním dokážu príslušné orgány narábať a využívať ho. To je problém aj v súčasnosti - mnohé ustanovenia sú takpovediac mŕtve a málo sa využívajú, hoci by sa mohli a mali využívať. Podobné to môže byť aj s novým Trestným zákonom a Trestným poriadkom. Bude dôležité veľmi rýchlo ho naštudovať, zžiť sa s ním a vedieť ho aplikovať.
Pred časom bola veľká kauza kvôli vypusteniu trestného činu podpory zločineckej skupiny...
- To ostalo, išlo len o upresnenie textu a je to aj v tomto schválenom znení. Na podstate založenia, zosnovania a podpory zločineckej a teroristickej skupiny sa nezmenilo nič. Došlo len k legislatívno-technickej úprave, ktorá upresnila podmienky trestnej zodpovednosti pri tomto trestnom čine.
To bola odpoveď na námietky, že je to vágne formulované?
- Áno, presne tak.
Veľké diskusie spôsobilo schválenie zákazu priestorového odpočúvania...
- Teraz sa medzi novinármi veľmi diskutuje o novozavedenom trestnom čine, nazvem ho „trestný čin priestorového odpočúvania“. V médiách sa niekedy prezentuje ako skutková podstata namierená proti novinárom, alebo brániaca novinárom využívať ich kompetencie, riešiť úlohy atď. Ja by som to tak nehodnotil. Je veľmi správne, že sa dostal do Trestného zákona aj trestný čin súvisiaci s neoprávnenosťou zásahov do práva na súkromie, teda priestorové odpočúvanie. Na vysvetlenie: my sme doteraz mali a aj pokračujeme v uplatňovaní trestnoprávnej zodpovednosti v konaní, ktoré je odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky. Čiže, nelegálne odpočúvanie telefónov bolo aj bude trestné, ale doteraz sme nemali vyriešené tzv. priestorové odpočúvanie.
To znamená, že bolo legálne?
- To znamená, že občan alebo niektoré služby či firmy mohli nasadiť ploštice a mohli odpočúvať a využívať tieto informácie - pričom to nebolo trestné. To je veľmi vážna vec. Keby sa vo vašom byte našlo funkčné odpočúvacie zariadenie a zavolali by ste políciu, tak konštatuje, že je to funkčné a prevádzkyschopné zariadenie, ale nebol by to trestný čin. Mohlo by sa napr. uvažovať o porušení domovej slobody, ak tam niekto vnikol neoprávnene, ale samotné priestorové odpočúvanie nebolo trestné. Pričom iné krajiny - Rakúsko, Nemecko - takéto odpočúvania trestné majú a dokonca aj Ruská federácia zaviedla takýto zásah do práva na súkromie ako trestný čin. Preto hodnotím túto novinku v Trestnom zákone pozitívne.
Novinári sa obávajú, že budú sťažené podmienky na investigatívnu žurnalistiku...
- Obávajú sa, že by im to znemožňovalo získavanie informácií, či už cez záznamové zariadenia alebo videozáznamy - ale nie je to tak. Aj v súčasnom aj v budúcom Trestnom zákone máme jedno ustanovenie, ktorému sa hovorí okolnosť vylučujúca protiprávne konanie. Zakotvuje, že čin - inak trestný - nie je trestným činom, ak ide o výkon práv a povinností vyplývajúcich zo zákona. Alebo plnenia pracovných či iných úloh v súlade so zákonom. Mimochodom, novinárov splnomocňuje na získavanie spravodajskej informácie Občiansky zákonník, ktorý síce hovorí o ochrane osobnosti, ale sú tam výnimky práve z dôvodu spravodajstva a účinkovania médií. Takisto to vyplýva z tlačového zákona a zo zákona na ochranu osobných údajov, kde sú tiež pre médiá stanovené výnimky.
Veľa sa diskutovalo o inštitúte agenta-provokatéra...
- Nie som spokojný s tým, že v novom Trestnom poriadku ostal inštitút agenta-provokatéra. Je to inštitút, ktorý nemá v našom demokratickom právnom poriadku čo robiť.
Myslíte tým agenta, ktorý navádza občana na spáchanie trestného činu?
- Presne tak. Ústavný súd Českej republiky to zamietol. V Česku sa napríklad ani neuvažuje o takom inštitúte. V tejto veci dochádza k určitému zavádzaniu verejnosti. Niektoré médiá si myslia, že treba vylúčiť inštitút agenta. Práve naopak, pretože existujú dve koncepcie: agent-kontrolór a agent-provokatér. Agent-kontrolór „provokuje“ získanie dôkazu o už páchanej trestnej činnosti. Agent-provokatér „provokuje“ trestnú činnosť, ktorá ešte nebola spáchaná. Základná výhrada je v tom, že sa orgán štátu podujíma určitým spôsobom na navádzanie niekoho iného, aby páchal trestnú činnosť. Je to aj morálne problematické. Jednotlivci povahovo, osobnostne alebo charakterovo slabší sa môžu dostať na šikmú plochu, hoci inak by trestnú činnosť nespáchali. Štát a polícia by sa nemali znižovať na takúto úroveň.
Daniel Forgács
Na nový špionážny škandál USA reaguje Čína opatrne
Lietadlo prešpikované plošticami
Leopold Moravčík
Hovorí sa, že zlodejom nie je ten, kto kradne, ale ten, koho chytia. Niečo podobné sa dá povedať aj o špionáži. Všeobecne sa vie, že špionáž je v podstate jedna z bežných foriem zahraničnej politiky všetkých vlád, ale škandál prepukne až vtedy, keď príslušnú agentúru prichytia pri čine.
Čínska vláda dala najnovšie tejto zásade nový rozmer. Noviny Washington Post a Financial Times uverejnili totiž správu, že v lietadle vyrobenom v USA a určenom čínskemu prezidentovi Ťiang Ce-minovi sa našlo 27 odpočúvacích zariadení napojených na satelit. Oficiálny Peking štyri dni nezaujal stanovisko k tejto správe, a keď hovorca ministerstva zahraničných vecí nakoniec pod tlakom médií predstúpil pred novinárov, povedal, že sa vlastne nič nestalo.
Pátranie po majiteľoch
Všetko sa to začalo v polovici roka 2000, keď spoločnosť Boeing v Seattli vyrobila lietadlo typu 767-300 pre aerolínie Delta Air, ktoré ho obratom predali Číne. Nezariadené lietadlo potom pristálo v texaskom San Antoniu, kde mu približne jeden rok zariaďovali luxusný interiér. Vlani na jeseň, počas skúšobných letov v Číne, hlásil pilot čudný zvuk v slúchadlách, čo nakoniec viedlo k odhaleniu 27 odpočúvacích zariadení zamontovaných do čalúnenia na rozličných miestach lietadla, počnúc toaletou a končiac záhlavím prezidentovej postele. Keď sa o odhalení dozvedel prezident, tak vraj zúril. Celý prípad má niekoľko nejasností. Zatiaľ sa nevie, kto ploštice namontoval, keďže po celý čas zariaďovania interiéru lietadlo neustále strážili príslušníci čínskej bezpečnosti. Preto v úsilí zistiť ich podiel na afére sa po prevalení škandálu ocitlo vo vyšetrovacej väzbe dvadsať členov štátnej bezpečnosti a dvaja zamestnanci čínskych aerolínií.
Podľa kvality odpočúvacích zariadení možno predpokladať, že ich majiteľmi mohli byť iba špeciálne služby USA. Správa v tlači sa objavila krátko pred februárovou návštevou amerického prezidenta Georgea Busha v Číne. Z toho sa dá usudzovať úmysel načasovať únik dôvernej informácie tak, aby určitým spôsobom ovplyvnila samotnú návštevu alebo aspoň jej priebeh. K nejasnostiam treba ešte dodať, že noviny sa v správe odvolávajú na informácie „nemenovaných čínskych predstaviteľov“. Prekvapením však je, že oficiálne čínske miesta dlho mlčali. Keď hovorca čínskeho ministerstva nakoniec predstúpil pred novinárov, vyhlásil, že zverejnené informácie neovplyvnia plánovanú návštevu prezidenta Busha. „Počul som o tom, ale doteraz nemám žiadne vedomosti o prípade a nevidím nijaký vplyv tohto prípadu na ďalšie udalosti,“ vyhlásil Sun Jü-si.
Mlčanie oboch strán
Podobný nález by v minulosti vyvolal vlnu rozhorčenia a oficiálnych protestov. Pamätáme sa, akú kampaň spustili Spojené štáty v roku 1985, keď zistili, že ich nová budova veľvyslanectva v Moskve je doslova prešpikovaná odpočúvacími zariadeniami. Aj vlani v apríli vzťahy medzi USA a Čínou značne ochladli, keď americké špionážne lietadlo po kolízii s čínskou stíhačkou núdzovo pristálo na čínskom ostrove Chainan. Jeho posádka sa dostala domov až potom, keď sa Spojené štáty Číne ospravedlnili. Netreba dlho pátrať po dôvodoch náhlej zmeny prístupu k prípadom, po ktorých v minulosti nasledovala dlhá mediálna vojna a ochladenie vzťahov. Vlaňajšia prudká odozva Pekingu bola vlastne reakciou na vyhlásenia amerického prezidenta, že Čína je strategický konkurent USA, čo znamenalo výrazný posun vo vzájomných vzťahoch v porovnaní s koncepciou predchádzajúceho prezidenta Billa Clintona, ktorý označil túto krajinu za strategického spojenca.
Po útokoch na New York a Washington 11. septembra 2001 musel George Bush, v úsilí vytvoriť protiteroristickú koalíciu, zmierniť svoj postoj k Číne. To napokon naznačil v spomínanom vystúpení aj čínsky hovorca Sun Jü-si, keď povedal, že po 11. septembri sa ich vzťahy výrazne zlepšili a obe krajiny dosiahli úzke kontakty v záležitostiach týkajúcich sa boja proti terorizmu. Zároveň však poukázal na fakt, že medzi zajatými teroristami v Afganistane sú aj čínski občania pochádzajúci z provincie Sin-ťiang. Čína tvrdí, že v táboroch Usámu bin Ládina prechádzalo výcvikom niekoľko sto fanatikov pochádzajúcich zo Sin-ťiangu, ktorí plánovali zriadiť v tejto provincii islamský nezávislý štát Východný Turkestan. Zmienka o dobrých vzťahoch s USA a o teroristoch zo Sin-ťiangu takmer v jednej vete naznačuje želanie Pekingu, ktorým smerom by sa mala uberať spolupráca oboch krajín v boji proti terorizmu.
Ďalším prelomovým dátumom vo vzájomných vzťahoch je 1. január 2002, keď Čína ako nový člen Svetovej obchodnej organizácie (WTO) dostala od USA trvalú obchodnú doložku. Prudký rozvoj čínskej ekonomiky trvajúci už vyše 20 rokov a predpoklady, že podobné tempo si zachová naďalej, robia z Číny lákavého obchodného partnera a výhodného investora. Takýto vývoj je teda v záujme oboch krajín. Peking si uvedomuje, že by nebolo vhodné, keby sľubne sa rozvíjajúci nový kurz vzájomných vzťahov naštrbila nejaká udalosť, hoci aj taká vážna ako objav odpočúvacích zariadení v prezidentovom lietadle. Bez ohľadu na to, či za únikom informácií treba vidieť konzervatívne sily v USA alebo v Číne.
Zariadenia na odpočúvanie sa dajú kúpiť aj na inzerát
Kúpiť odpočúvacie zariadenie na Slovensku nie je žiadnym problémom. Ich predaj totiž ponúkajú anonymní predávajúci aj v inzerátoch. Ceny takýchto odpočúvacích zariadení sa pohybujú od 1500 korún za ploštice až po takmer šesťciferné sumy, za ktoré sa dajú kúpiť profesionálne odpočúvacie zariadenia.
"Je všeobecne známe, že existujú firmy, ktoré nelegálnym spôsobom disponujú s odpočúvacími zariadeniami," povedal predseda brannobezpečnostného výboru parlamentu Robert Kaliňák. Zároveň nevylúčil, že líder ANO Pavol Rusko mohol byť odpočúvaný aj nelegálnymi zariadeniami. "Aj preto by mal poslanecký prieskum vylúčiť odposluch Pavla Ruska zariadeniami, nad ktorými má moc štát," konštatoval a dodal, že inzerátom o predaji odpočúvacích zariadení by sa mala venovať polícia.
Podobný názor má aj poslanec a bezpečnostný expert HZDS Pavol Polka. Ako uviedol, zákon hovorí iba o legálnom odpočúvaní za predchádzajúceho, resp. dodatočného súhlasu sudcu. Zdôraznil, že používanie odpočúvacích zariadení súkromnými osobami je trestným činom porušovania tajomstva prepravovaných správ. Preto by podľa neho mala v takýchto prípadoch polícia nekompromisne konať, pretože podobných káuz tu už bolo viacero a všetky podľa Polku "išli do stratena."
Ústavný právnik Peter Kresák tvrdí, že slovenské zákony nezakazujú distribúciu takýchto prístrojov. Obmedzené je však ich používanie. Kresák uviedol, že existuje množstvo nástrojov, ktorých predaj nie je zakázaný, napríklad nože alebo zbrane, ale ich použitie v niektorých prípadoch je trestným činom. Ako povedal ,odpočúvacie zariadenia predávané cez inzeráty alebo internet môžu byť aj podvodom. Keď si však niekto takéto zariadenie zadováži a bude zasahovať do súkromia inej osoby bez jej súhlasu, dá sa aplikovať Trestný zákon. Pokiaľ však odpočúva svojho kamaráta, ktorý s tým súhlasí, všetko je podľa zákona v poriadku. Zákonodarca by mal podľa Kresáka zamyslieť, či zariadenia, ktoré spĺňajú isté parametre, by sa mali voľne predávať na trhu.
Podobné stanovisko zaujal aj hovorca Prezídia PZ Jaroslav Sahul. Ten povedal, že pokiaľ sa predávajú certifikované odpočúvacie zariadenia, všetko je v poriadku. Ich používanie je však trestným činom. Zároveň dodal, že polícia nemôže obmedziť podávanie inzerátov, ktoré takéto odpočúvacie zariadenia ponúkajú.
vlado sagvin
Nepriateľ štátu
Autor: Patricia Ďurišková, Kristián Klima, Marián Repa
Streda, 11. apríl 2007
Kde sú hranice ochrany štátu pred terorizmom a práva na súkromie? Tak toto už zodpovední riešia aj na Slovensku. Po svojom. Polícia a tajné služby si chcú posilniť kontrolu nad telefónnymi hovormi a komunikačnými sieťami. Kto však bude kontrolovať ich? To už nikto nehovorí.
Isté je, že silové zložky nedokážu zabrániť zneužívaniu ani len tých právomocí, ktoré majú dnes. Navyše, ich požiadavky na rozšírenie vplyvu v niektorých prípadoch prekračujú európske pravidlá, upravujúce zásahy do súkromia. Snahu získať vyššiu moc nad súkromím ľudí obhajuje štát bojom proti zločinu a terorizmu. Posilnenie svojho postavenia pretláčajú silové zložky do novely telekomunikačného zákona, o ktorom by mala čoskoro rokovať vláda. Výhrady voči ich požiadavkám má však aj ministerstvo dopravy, ktoré novelu pripravilo.
Minister Ľubomír Vážny sa podľa našich informácií dokonca snažil presvedčiť šéfa SIS Jozefa Magalu, aby zmiernil nároky, zatiaľ však vo vláde ťahá za kratší koniec. ,,Ministerstvo dopravy má rozdielny názor na uplatnené pripomienky, uskutočnili sa rozporové konania na úrovni ministrov,“ vyhýbavo reagoval na nezhody Vážneho hovorca Marián Jánošík. Stručná bola aj SIS. ,,O stretnutiach riaditeľa s ústavnými činiteľmi a o obsahu rokovaní SIS neinformuje,“ odkázal hovorca Karol Sorby.
Čo sa teda chystá?
Osobné údaje v priamom prenose
SIS, polícia a Vojenské obranné spravodajstvo požadujú neobmedzený a priamy prístup k osobným údajom všetkých účastníkov telefónnych sietí. To by znamenalo, že by sa hocikedy dostali k súkromným údajom kohokoľvek bez toho, aby na to mali závažný dôvod. Mohli by si ich teda aj zhromažďovať bez ohľadu na to, či je človek podozrivý z trestného činu, alebo nie. To vytvára veľké riziko zneužívania, navyše, prekračuje aj predpisy EÚ.
Európska smernica o uchovávaní údajov, kvôli ktorej rezort dopravy vlastne mení telekomunikačný zákon, totiž o takomto plošnom posilnení štátu na úkor súkromia nehovorí. Prikazuje síce členským štátom zabezpečiť na určitý čas zachovanie údajov, vyzýva však na individuálny prístup a primeranosť zásahov pri obmedzení súkromia. ,,Smernica nepredpokladá neobmedzený prístup silových zložiek k osobným údajom, preto návrhy nie sú s ňou v súlade,“ potvrdila advokátka Zuzana Dlugošová. ,,Nie sú tu ani dostatočné garancie pred zneužitím zo strany štátu,“ dodala.
Online prístup do databáz vylučuje kontrolu aj podľa operátorov. Tí sa požiadavkám silových zložiek bránia, pretože takmer všetky znamenajú finančné náklady na ich úkor. ,,Túto úpravu možno považovať za neprijateľnú vzhľadom na zásadný nesúlad s právom EÚ,“ uvádzajú operátori v spoločnom stanovisku. Za pravdu im dáva aj právnik Slavomír Trnkócy. ,,Novela zasahuje do práva na súkromie, ale aj do práva vlastniť majetok a podnikať, keďže vyžaduje, aby operátori znášali náklady na vyhotovenie podkladov pre potrebu orgánov štátu,“ domnieva sa.
Rozpor je tu aj so zákonom o ochrane osobných údajov. Tie totiž môžu byť spracúvané či sprístupnené len za presne stanovených podmienok, ktoré v tomto prípade chýbajú. Tajná služba nesúhlasí, podľa hovorcu Sorbyho požiadavky sú v súlade s Ústavou a právom EÚ, podrobnosti však neuviedol.
Vypnutie siete na povel
Kedy vypnúť sieť, by mali operátori dostávať príkazom. Silové zložky žiadajú, aby boli povinní v prípade odôvodnenej výzvy polície či tajných služieb okamžite prerušiť alebo obmedziť prevádzku siete. Ľudia by vtedy stratili možnosť volať nielen medzi sebou, ale aj na tiesňové linky či využívať bankové služby. Znefunkčnili by sa aj alarmy, komunikácia v leteckej preprave, u záchranárov i ďalšie. Aj tak bezpečnostní experti túto právomoc obhajujú.
,,Každé opatrenie zasiahne tisíce nevinných. Aj pri útoku hekerov dochádza k odstávke celej siete. Dôležitá je len kontrola, či to nebolo neoprávnené,“ poznamenal Michal Danilák, jeden z odborníkov. Silové zložky tak napríklad dokážu zabrániť odpáleniu bomby na diaľku, šíreniu poplašnej správy či úmyselne vyvolanej paniky. Vo svete sa k úplnému zablokovaniu siete pristupuje zväčša v oblastiach, kde sa bojuje. Bývalý vedúci funkcionár VOS Daniel Jackuliak považuje za nevyhnutné vyriešiť negatívne dopady na ľudí.
Zapnite rušičky
Používanie rušičiek by sa mohlo po novele rozšíriť, ak by si silové rezorty pretlačili aj túto požiadavku. Zlegalizovaním rušenia signálu sa chce štát chrániť pred neželaným nahrávaním či obchodnou špionážou. Aj tu hrozí riziko, že sa obmedzia aj ďalšie spôsoby komunikácie, ktoré by zasiah- nuté nemali byť, napríklad záchranné služby.
Silové zložky síce žiadajú, aby sa rušením neohrozila funkcia rádionavigačnej či záchrannej služby, podľa operátorov je to však nemožné. ,,V zarušenom priestore fungovať nemôžu,“ tvrdia. Navyše, rušenie podľa nich nie je technicky možné zacieliť na želaný priestor. ,,Rušenia by som sa obával najmenej, oveľa väčšie riziko vidím v neoprávnenom zhromažďovaní informácií, tu skôr hrozí zneužívanie,“ konštatoval Danilák.
Kto vlastne odpočúva?
Operátori sú aj dnes povinní umožniť polícii a SIS odpočúvanie hovorov, štát však od nich žiada, aby zabezpečili aj zariadenia na odpočúvania. Operátori by tým vlastne nahrádzali štátne zložky, ktoré sú na tieto činnosti zriadené, a majú na to peniaze zo štátneho rozpočtu. Z vlastných zdrojov by mali podniky platiť aj uchovávanie dát o volaniach, a to pol roka v prípade internetovej komunikácie a všetky ostatné počas dvoch rokov. Archivovať by sa mali aj neúspešné pokusy o volanie či ,,ďalšie potrebné informácie“.
Podľa silových rezortov to má slúžiť na odhaľovanie úmyselných trestných činov. Operátori namietajú, že by sa tak malo diať len v prípade obzvlášť závažných trestných činov, pričom chcú, aby sa všetky údaje uchovávali iba šesť mesiacov. ,,Ak by sme prijali znenie silových rezortov, rozšírili by sme tým zásah do súkromia, ktorého hranice určovala európska smernica,“ vysvetľujú. Žiadajú tiež preplatenie nákladov.
Súkromie na druhom mieste
Ako ďaleko môže štát zájsť pri ochrane bezpečnosti? To sa podľa expertov nedá jednoznačne povedať. ,,Niet v tomto pravdy, je to vec hodnôt. V USA je národná bezpečnosť prvoradá, ľudia musia obetovať súkromie. Myslím si, že čoskoro to bude aj tu,“ hovorí bezpečnostný expert Michal Danilák. Jeho slová potvrdzujú príklady zo zahraničia, kde súkromie ustupuje boju s terorizmom. V USA nedávno vysvitlo, že tajné služby odpočúvajú bez rozhodnutia súdu tisíce hovorov. Vo Veľkej Británii zasa ľudí na uliciach, v metre sleduje 4,2 milióna kamier. Po teroristických útokoch na vlaky v Madride postavenie bezpečnostných zložiek posilnilo aj Španielsko. Súkromie sa čoskoro dostane na druhé miesto podľa Daniláka aj u nás. ,,Obávam sa, že pri rizikách bioterorizmu je trend väčšej kontroly občanov nezvratný. Treba hľadať riešenia, ktoré by minimalizovali riziko zneužitia,“ dodal. Práve kontrola však kríva. Rezort vnútra viackrát nedokázal vysvetliť, ako sa dostali na verejnosť odpočúvané hovory , prípadne ich prepisy. Často nevedel ani to, ako vznikli. Kontrolné právomoci parlamentu sú slabé, silové zložky podliehajú politickým vplyvom. Napriek tomu rezort vnútra tvrdí, že ,,kontrolné mechanizmy poskytujú ochranu pred zneužitím“.
ODPOČÚVANIE V ZAHRANIČÍ
USA
V decembri 2005 vysvitlo, že Národný bezpečnostný úrad tajne odpočúva tisíce občanov bez rozhodnutia súdu, v rozpore s ústavou. Plán schválil prezident George Bush po 11. septembri 2001. Podľa dostupných informácií to pomohlo prekaziť útok na Brooklynský most. Ovplyvnilo to aj vyšetrovanie plánov bombových útokov na lietadlá v Londýne. Súd rozhodol, že Bush porušil ústavné princípy slobody prejavu a ochrany súkromia.
Veľká Británia
Odpočúvanie možno použiť pri vyšetrovaní, nemôže však slúžiť ako dôkaz na súde. Nahrávky získané pomocou „ploštíc“ môžu. Polícia mobilnú komunikáciu používa aj na lokalizáciu osôb. V Británii je nainštalovaných 4,2 milióna kamier na uliciach, v metre, v obchodoch – jedna na 14 ľudí. Kamery čítajú aj registračné čísla áut.
Nemecko
V roku 1998 parlament schválil zákon o elektronickom odpočúvaní v súkromných priestoroch. Z jeho pôsobnosti boli vyňatí lekári, novinári, duchovní, poslanci a advokáti. Ústavný súd 3. marca 2004 rozhodol, že väčšina zákona je protiústavná. Sledovanie môže byť nariadené len pri podozrení z mimoriadne závažnej trestnej činnosti. Odpočúvanie sa môže nariadiť len vtedy, ak sú všetci zúčastnení podozriví a rozhovor má trestnoprávny obsah. (ki, mr)
Kontrola je dnes bezzubá
Bývalý šéf VOS Daniel Jackuliak, upozorňuje, že požiadavky silových zložiek treba dopracovať. Majú silové zložky získať vyššiu kontrolu nad operátormi?
Ak chceme efektívne bojovať proti bezpečnostným hrozbám ako terorizmus, drogy, organizovaný zločin, musíme mať možnosť primerane využiť všetky prostriedky. Snahy a niektoré požiadavky silových rezortov v tejto oblasti sú preto legitímne. Je v poriadku, ak získajú online prístup k osobným údajom zákazníkov?
Táto požiadavka je z pohľadu zákona o ochrane osobných údajov a z pohľadu skutočných požiadaviek pri praktickom plnení úloh neprimeraná. Na plnenie úloh postačuje možnosť informácie získať na základe vyžiadania s využitím dostupných organizačno-technických riešení. Požiadavky silových zložiek môžu zasahovať do súkromia. Námietky majú aj operátori, ktorí majú silnejšie právomoci štátu platiť. Rozpory sú v troch rovinách. Finančná, legislatívna a technická. Problémy sú najmä v neochote štátu platiť operátorom za poskytovanie niektorých služieb. Keďže však ide o plnenie úloh štátu, mali by mať spolufinancované náklady. Majú mať silové zložky právo nariadiť operátorom obmedziť prevádzku?
Ak bude výzva odôvodnená a nevyhnutná na zníženie bezpečnostných hrozieb, alebo ak bezprostredne hrozí ujma na živote a zdraví, tak áno. Štát musí mať takúto možnosť. Treba však splniť viaceré podmienky. V praxi by mohla priniesť vážne bezpečnostné incidenty. Treba urobiť analýzu, ktorá by preukazovala opodstatnenosť vo vzťahu k negatívnym dopadom, ako je komplexné vypnutie krízovej komunikácie, kontrolných a bezpečnostných prvkov, záchranných operačných stredísk lekárov, leteckej prepravy, hasičov, energetiky.
Je dôležité dotiahnuť proces a povedať, kto vyzve na obmedzenie prevádzky a prevezme plnú zodpovednosť. Kto ukontroluje, aby sa silné právomoci nezneužívali? Už dnes je to problém, napríklad pri odpočúvaniach. Sú tu nedostatky, ktoré sú dôsledkom nahromadených neriešených problémov. Súčasný model kontroly a koordinácie spravodajských služieb je neefektívny. Kontrolné mechanizmy formálne zodpovedajú požadovaným štandardom, ale parlamentná kontrola je neefektívna a bezzubá. To je dôsledkom neochoty politikov. Účinnejšiu kontrolu odpočúvania možno vyžadovať od sudcov, prokurátorov a riaditeľov služieb.
Súkromie musí byť chránené
Advokátka Zuzana Dlugošová tvrdí, že štát nemá mať zbytočne prístup k osobným údajom. Dá sa určiť, kam až majú v boji proti terorzimu siahať právomoci štátu? Jasnú odpoveď dáva Európsky dohovor o ochrane ľudských práv. Podľa neho štátne orgány môžu do práva na súkromie zasahovať len vo veľmi špecifických prípadoch, ak ide o ochranu verejnej bezpečnosti alebo zdravia, pričom každý zásah musí byť naozaj nevyhnutný a primeraný. Neobstojí teda tvrdenie, že polícia potrebuje osobné údaje všetkých účastníkov telekomunikačnej prevádzky, aby mohla efektívnejšie pracovať.
Je potrebné odôvodniť, prečo sú nevyhnutné. Podľa expertov sú vyššie zásahy štátu do súkromia v budúcnosti nevyhnutné. Súhlasíte? Môže byť naozaj viac situácií, keď silové zložky budú musieť úlohy plniť aj na úkor práva na súkromie. Nemyslím si však, že táto téza by mala odôvodňovať legislatívne zmeny, ktoré budú legalizovať neobmedzený prístup štátnych orgánov k údajom o jednotlivcoch bez toho, aby na to boli konkrétne dôvody. Ako sa dá lepšie kontrolovať štát?
Ochrana nie je často stopercentná. Treba legislatívu, ktorá nedáva zbytočný priestor štátu, aby disponoval údajmi, ktoré neprimerane zasahujú do súkromia. Definícia situácií a kritérií, za akých môže získavať osobné údaje, je preto najdôležitejšia.
Chcete byť špiónom? máte príležitosť 
JA-60 / DP-10 od fy. Jablotron, farebná kamera 480 TV riadkov, 0.2 lux 
